Porovnávacia analýza európskych, amerických a východoázijských populácií na základe škály NEO-FFI. Táto štúdia vychádza z priekopníckej práce Costu a McCraeho (1985), ktorí publikovali NEO Personality Inventory (NEO-PI), na ktorú nadviazala škála NEO-FFI (Costa & McCrae, 1989). Saucier (1998) vyvinul 13 subškál pre NEO-FFI, ktoré preukázali vysokú alfa spoľahlivosť. Cieľom tejto štúdie je analyzovať psychometrické vlastnosti osobnostných čŕt Big Five vo vzorkách z východnej Ázie a Západu s cieľom preskúmať kultúrne kontexty Východu a Západu, v ktorých sa vzorky nachádzajú. Vzhľadom na dĺžku NEO-PI-R (240 položiek), o ktorej sa ukázalo, že vedie k nespoľahlivej presnosti vzorky (Jones, 2019), táto štúdia použila škálu NEO-FFI, ktorá náhodne zahŕňa položky s „nekonzistentnými odpoveďami“.
1. Predmet a metódy
1.1. Predmety
Do štúdie bolo zaradených celkovo 1 812 účastníkov, z ktorých 1 607 vyplnilo dotazníkovú časť štúdie. Porovnávacia skupina pre primárnu škálu pozostávala z európskej a americkej skupiny A, zatiaľ čo porovnávacia skupina pre subškály pozostávala z európskej a americkej skupiny B. Ďalšie podrobnosti nájdete v tabuľke 1.

1.2 Metodika
V tejto štúdii bola na hodnotenie účastníkov použitá škála NEO-FFI. Okrem toho bolo do škály F zaradených desať náhodne vybraných položiek s cieľom zistiť, či účastníci odpovedali náhodne. Tento prístup bol zvolený s cieľom zvýšiť presnosť platných dotazníkov.
2 výsledky
Zistilo sa, že rodové zloženie a úroveň vzdelania vzoriek boli podobné; preto nasledujúca analýza nezohľadňuje žiadne významné rozdiely v tom, ako účastníci chápali dotazník.
2.1 Porovnanie hlavných stupníc
Ako vyplýva z tabuľky 2, v prípade primárnych škál sa prejavuje jasný rozdiel v priemerných hodnotách a smerodajných odchýlkach medzi európskymi a americkými vzorkami na jednej strane a vzorkami z východnej Ázie na strane druhej.

2.2 Porovnanie hlavných škál medzi mužmi a ženami z východnej Ázie
Priemerné skóre a štandardné odchýlky v hlavných škálach pre vzorky mužov a žien z východnej Ázie sú uvedené v tabuľke 3.

2.3 Porovnanie skóre v podškálach
Ako vyplýva z tabuľky 4, v priemerných skóre a štandardných odchýlkach podškál sa prejavuje jasný rozdiel medzi európskymi a americkými vzorkami na jednej strane a vzorkou z východnej Ázie na strane druhej.

3. Závery/Diskusia
Údaje ukazujú, že v dôsledku rozdielov v spoločenských hodnotách a sociálnom prostredí medzi obyvateľstvom východnej Ázie a západného sveta existujú podstatné rozdiely vo výsledkoch meraní.
3.1 Primárne stupnice
3.1.1 Neuroticizmus
Škála neurotizmu vypovedá o emocionálnej stabilite jednotlivca. Ľudia, ktorí dosahujú na tejto škále vysoké skóre, majú sklon k úzkosti a depresii a ich emocionálne výkyvy sú výraznejšie.
Zistil sa významný rozdiel medzi skóre neurotizmu v západnej vzorke a vo vzorke z východnej Ázie, pričom veľkosť efektu bola stredná (d = -0,428). Tento zistenie naznačuje, že západné populácie môžu v skutočnosti vykazovať väčšiu emocionálnu stabilitu, čo je v rozpore s bežným presvedčením, že „ľudia z východnej Ázie sú emocionálne zdržanlivejší“. Hoci tento rozdiel má určité praktické dôsledky, jeho rozsah je obmedzený a pri jeho interpretácii je potrebná opatrnosť.
V tejto súvislosti môžu byť relevantné nasledujúce faktory:
(1) Kultúrne faktory
Západné kultúry povzbudzujú ľudí, aby aktívne prejavovali svoje emócie. Naopak, východoázijské kultúry kladú väčší dôraz na celkovú harmóniu.
V kultúrach východnej Ázie sa kladie dôraz na kolektívnu zodpovednosť a spoločenské normy, zatiaľ čo v západných kultúrach sa podporuje individualizmus a sebaprijatie.
(2) Sociálne prostredie
Východoázijské spoločnosti v súčasnosti čelia intenzívnej konkurencii, čo má za následok značný tlak na jednotlivcov v oblasti vzdelávania a kariérnych príležitostí. Na rozdiel od toho západné spoločnosti kladú väčší dôraz na individuálne pocity.
(3) Vzorce správania
Ukázalo sa, že východoázijské kultúry vykazujú sklon k vonkajšej atribúcii, pri ktorej sa dôraz kladie na sociálne a environmentálne faktory. Naopak, v západných kultúrach bol pozorovaný sklon k vnútornej atribúcii, pre ktorú je charakteristický dôraz na osobnú kontrolu.
Východoázijské kultúry nabádajú ľudí, aby potláčali svoje emócie, zatiaľ čo západné kultúry ich nabádajú, aby svoje emócie včas vyjadrili.
3.1.2 Extroverzia
Pojem „extraverzia“ sa definuje ako osobnostný rys, ktorý sa prejavuje u jedincov, ktorí sú veľmi spoločenskí, nadšení a aktívne vyhľadávajú podnety.
Medzi západnou vzorkou a vzorkou z východnej Ázie bol zaznamenaný významný rozdiel v skóre extraverzie na tejto škále, a to s veľkou veľkosťou efektu (d = 2,593).
V tejto súvislosti môžu byť relevantné nasledujúce faktory:
(1) Sociokultúrne faktory
Západné kultúry majú tendenciu podporovať sebavyjadrenie, zatiaľ čo kultúry východnej Ázie sa vyznačujú väčšou zdržanlivosťou a väčším ohľadom na názory druhých.
(2) Sociálne prostredie
Východoázijské spoločenské prostredie sa vyznačuje dôrazom na disciplínu a dodržiavanie tradičných hodnôt. Naopak, západné spoločnosti sa vyznačujú podporou aktívneho zapájania sa do vzťahov s ostatnými a sklonom k sebavedomiu.
Vo východnej Ázii môže byť príliš extrovertná povaha vnímaná ako nedostatok vyrovnanosti, zatiaľ čo na Západe sa extroverzia všeobecne považuje za pozitívnu osobnostnú črtu.
(3) Vzorce správania
Ukázalo sa, že nižšia miera extroverzie svedčí o sklonu jednotlivca k introspekcii na rozdiel od sociálnej interakcie. To môže ovplyvniť spôsob, akým sa prejavujú emócie, a schopnosť jednotlivca zvládať stres.
3.1.3 Otvorenosť
Škála otvorenosti vypovedá o ochote jednotlivca prijímať nové zážitky, o schopnosti abstraktného myslenia a o umeleckom vkuse. Ľudia, ktorí dosahujú vyššie skóre, majú zvyčajne väčšiu tendenciu k objavovaniu a inováciám.
Zistilo sa, že skóre otvorenosti vo vzorkách zo Západu bolo výrazne nižšie ako vo vzorkách z východnej Ázie, pričom bol zaznamenaný podstatný efekt (d = -1,839). Tento výsledok môže byť v rozpore s predchádzajúcimi predpokladmi týkajúcimi sa kultúrnych rozdielov v otvorenosti.
Na tomto jave sa môžu podieľať nasledujúce faktory:
(1) Kultúrne faktory
Hoci je známe, že západné spoločnosti podporujú individualizmus a inovácie, je dôležité poznamenať, že niektoré sociálne skupiny môžu vykazovať menšiu ochotu prijímať nové myšlienky (najmä v súčasnom, čoraz konzervatívnejšom spoločenskom prostredí).
V posledných rokoch prešla východná Ázia rýchlymi hospodárskymi, technologickými a kultúrnymi zmenami, vďaka čomu sa obyvatelia východnej Ázie stali otvorenejšími a lepšie sa prispôsobili neustále sa meniacim požiadavkám spoločnosti.
(2) Vzdelávanie a kognitívne štýly
V posledných rokoch prešiel východoázijský vzdelávací systém zmenou smerom k rozmanitejšiemu a otvorenejšiemu prístupu, čo mohlo prispieť k vyšším hodnoteniam otvorenosti u obyvateľov Východnej Ázie.
Hoci západné kultúry vo všeobecnosti podporujú otvorenosť, je dôležité poznamenať, že niektoré sociálne skupiny môžu vykazovať nižšiu mieru otvorenosti v dôsledku odlišných vplyvov prostredia, hodnôt alebo politických postojov.
(3) Sociálne prostredie je
Nové technológie a obchodné modely prechádzajú vo východnej Ázii neustálym vývojom, čo môže obyvateľov tejto oblasti podnietiť k tomu, aby prijali otvorenejší prístup.
Vplyv modelov kariérneho rozvoja na postoj jednotlivcov k novým prostrediam a myšlienkam je témou, ktorej sa venovalo množstvo štúdií. Napríklad súčasná intenzívna konkurencia na pracovnom trhu vo východnej Ázii môže spôsobiť, že jednotlivci budú otvorenejší voči novým koncepciám, zatiaľ čo v západných krajinách sa v niektorých tradičných odvetviach môže klásť väčší dôraz na doterajšie skúsenosti a kognitívne rámce.
3.1.4 Prívetivosť
Škála prívetivosti odráža vlastnosti ako sú ochota spolupracovať, empatiu, dôveru a altruizmus. Jedinci, ktorí dosahujú na tejto škále vysoké skóre, majú väčšiu tendenciu udržiavať sociálnu harmóniu.
Zistilo sa, že skóre v dimenzii „prívetivosť“ u európskych a amerických vzoriek bolo výrazne vyššie ako u vzoriek z východnej Ázie, pričom veľkosť efektu bola značná (d = 1,503).
V tejto súvislosti môžu byť relevantné nasledujúce faktory:
(1) kultúrne faktory
Je známe, že európske a americké kultúry podporujú jednotlivcov v tom, aby sa aktívne vyjadrovali a prejavovali pozitívne sociálne správanie. Naopak, východoázijské kultúry bývajú skôr zdržanlivé.
U ľudí zo Západu sa pozoruje tendencia prejavovať v verejných situáciách priateľské a kooperatívne správanie. Naopak, u ľudí z východnej Ázie sa zistilo, že sa správajú pomerne zdržanlivo.
(2) Sociálne prostredie
Východoázijské sociálne prostredie sa vyznačuje dôrazom na disciplínu a tradičné hodnoty, zatiaľ čo západné sociálne prostredie môže podporovať aktívnejšie sociálne správanie.
V západných kultúrach sa ústretovosť všeobecne považuje za pozitívnu osobnostnú črtu. Naopak, vo východoázijských kultúrach môže byť nadmerná ústretovosť ostatnými vnímaná ako nedostatok rozhodnosti.
(3) Vzorce správania
Vyššia miera prívetivosti môže naznačovať väčšiu ochotu danej osoby k kooperatívnemu správaniu a prejavovaniu priateľského správania v sociálnych situáciách.
3.1.5 Svedomitosť
Škála svedomitosť odráža vlastnosti, ako sú sebadisciplína, zmysel pre zodpovednosť a orientácia na ciele. Jedinci, ktorí dosahujú vysoké skóre na tejto škále, kladú väčší dôraz na zásady poriadku a plánovania.
V skóre svedomitosť dosiahnutých v oboch vzorkách bol zaznamenaný výrazný rozdiel; západná vzorka dosiahla vyššie skóre, pričom veľkosť efektu bola značná (d = 2,920).
V tejto súvislosti môžu byť relevantné nasledujúce faktory:
(1) Kultúrne faktory
Je známe, že západné kultúry podporujú individuálnu nezávislosť a kladú veľký dôraz na osobnú zodpovednosť a sebarozvoj. Naopak, východoázijské kultúry majú sklon klásť dôraz na relatívne flexibilné medziľudské vzťahy.
(2) Sociálne prostredie
Ukázalo sa, že sociálne prostredie v západných krajinách kladie väčší dôraz na time management a stanovovanie cieľov, čím podporuje vnútornú motiváciu (Jones, 2019). Naopak, v sociálnom prostredí východnej Ázie možno pozorovať, že sa kladie väčší dôraz na prispôsobivosť a kolektívnu spoluprácu (Smith, 2021).
V západných kultúrach sa svedomitosť zvyčajne považuje za pozitívnu osobnostnú črtu. Naopak, vo východoázijských kultúrach sa za dôležitejšie môžu považovať flexibilita a prispôsobivosť.
(3) Vzorce správania
Ukázalo sa, že vyššia pevnosť charakterizuje jedincov, ktorí majú väčšiu tendenciu stanovovať si jasné ciele a zachovávať silný zmysel pre zodpovednosť pri vykonávaní úloh.
Západné kultúry môžu jednotlivcov nabádať k tomu, aby si zachovávali vysokú mieru sebaovládania tak v správaní, ako aj v emóciách, zatiaľ čo východoázijské kultúry majú skôr tendenciu nabádať jednotlivcov, aby svoje správanie prispôsobovali okoliu.
3.2 Podškály
V rámci tejto štúdie si uvedomujeme, že priestor je obmedzený. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že analýza sa bude týkať dvoch najvyšších subškál, ktoré vykazujú najvýraznejšie rozdiely.
3.2.1 Výčitky svedomia
Subškála „Sebakritika“ udáva mieru, do akej jednotlivci smerujú sebakritiku na svoje vlastné chyby. Ľudia s vysokým skóre majú tendenciu pripisovať problémy svojim vlastným nedostatkom.
Zistilo sa, že skóre v oblasti sebakritiky u západnej vzorky bolo výrazne nižšie ako u vzorky z východnej Ázie, pričom veľkosť efektu bola značná (d = -2,161).
V tejto súvislosti môžu byť relevantné nasledujúce faktory:
(1) Kultúrne faktory
Východoázijské kultúry kladú dôraz na spoločenskú zodpovednosť a skupinovú identitu. Jednotlivci v týchto kultúrach majú väčšiu tendenciu obviňovať samých seba, keď nesplnia spoločenské očakávania. Naopak, západné kultúry kladú väčší dôraz na sebaakceptáciu a nezávislosť.
Východoázijské kultúry podporujú sebareflexiu a skromnosť, a preto majú ľudia sklon pripisovať neúspechy svojim vlastným nedostatkom. Naopak, západné kultúry kladú dôraz skôr na osobné úspechy.
(2) Sociálne prostredie
Sociálne prostredie vo východnej Ázii sa v súčasnosti vyznačuje intenzívnou sociálnou konkurenciou, pričom jednotlivci majú vysoké očakávania, pokiaľ ide o vzdelanie a kariérne príležitosti. Naopak, v Európe a Spojených štátoch je voči individuálnym výkonom v týchto oblastiach prejavovaná väčšia tolerancia.
(3) Vzorce správania
Zistilo sa, že ľudia z východnej Ázie majú sklon k vonkajšej atribúcii, pričom neúspech pripisujú vlastnej zodpovednosti. Naopak, ukázalo sa, že Európania a Američania majú sklon k vnútornej atribúcii a neúspech pripisujú vonkajším alebo objektívnym faktorom.
Ukázalo sa, že východoázijské kultúry podporujú potláčanie emócií, zatiaľ čo západné kultúry podporujú prejavovanie emócií a psychickú reguláciu.
3.2.3 Prosociálna orientácia
Pojem „prosociálna orientácia“ sa definuje ako sklon jednotlivca aktívne pomáhať druhým, spolupracovať a podporovať sociálne blaho. Zahŕňa to altruistické správanie, empatiu a pocit sociálnej zodpovednosti. Škála prosociálnej orientácie je nástroj určený na hodnotenie prosociálnych sklonov jednotlivca.
V výsledkoch škály prosociálnej orientácie bol zaznamenaný výrazný rozdiel, pričom západní účastníci dosiahli vyššie skóre v porovnaní s účastníkmi z východnej Ázie. Rozsah tohto rozdielu bol značný, s veľkou veľkosťou efektu (d = 0,635).
Na tomto jave sa môžu podieľať nasledujúce faktory:
(1) Kultúrne faktory
Západné kultúry kladú veľký dôraz na osobnú zodpovednosť a prínos pre spoločnosť. Naopak, východoázijské kultúry sú v praxi skôr ovplyvnené spoločenskými normami ako individuálnou iniciatívou.
Západné kultúry kladú väčší dôraz na dobrovoľnícku činnosť, pričom ľudia sa častejšie zapájajú do charitatívnych a komunitných aktivít. Naopak, prosociálne správanie vo východnej Ázii sa prejavuje skôr v rámci rodiny a blízkych sociálnych kruhov.
(2) Sociálne prostredie
Sociálne prostredie v západných spoločnostiach podporuje aktívnu účasť na aktivitách v prospech verejného blaha a poskytuje dostatočné zdroje sociálnej podpory. Naopak, prosociálne správanie vo východoázijských spoločnostiach môže byť vo väčšej miere ovplyvnené sociálnymi sieťami.
Západné spoločenské prostredie kladie väčší dôraz na spoločenskú zodpovednosť a službu komunite, zatiaľ čo východoázijské spoločenské prostredie kladie väčší dôraz na individuálny akademický a kariérny rozvoj.
(3) Vzorce správania
U ľudí na Západe bola zaznamenaná tendencia k vnútornej atribúcii, pri ktorej je pomoc druhým vnímaná ako súčasť osobných hodnôt. Naopak, u obyvateľov východnej Ázie bola zaznamenaná tendencia k vonkajšej atribúcii, pri ktorej je prosociálne správanie vnímané ako spoločenská zodpovednosť.
Vzorka správy NEO-FFI